Bio farma BOS-POR AGRO chce zmeniť myslenie Slovákov. A v tom jej má pomôcť nový majiteľ, spoločnosť SANAGRO.
Ani neúrodná pôda a horšie výrobné podmienky nemusia automaticky znamenať neúspech. Práve naopak. Tak to bolo aj v prípade ekologickej spoločnosti BOS-POR AGRO v Borskom Svätom Jure na Záhorí. Táto farma sa za noc rozhodla, že v rastlinnej produkcii a chove zvierat nebude používať žiadne synteticky vyrobené hnojivá a chemické prípravky na ochranu rastlín. A ktorá aktuálne pred seba postavila náročnú výzvu. Svoje ekologické produkty chce dostať viac do povedomia Slovákov. A v tom jej má pomôcť aj nový majiteľ, spoločnosť SANAGRO.
Na biopoľnohospodárstvo zo dňa na deň
Na Slovensku je viac ako 500 ekologických fariem, ktoré spolu obhospodarujú 193-tisíc hektárov pôdy. Z toho 65-tisíc pripadá na ornú pôdu, 126-tisíc hektárov sú trvalé trávne porasty a malý zvyšok, niekoľko stoviek hektárov, patrí sadom a viniciam. Málokto však vie, že na Húškoch v Borskom Svätom Jure je jedna z najväčších ekologických fariem na Slovensku. Hospodári na viac ako 3 700 hektároch pôdy.
Farma, ktorá vznikla tesne po miléniu, už prešla viacerými štádiami vývoja. A ako hovorí jej riaditeľ a dlhoročný poľnohospodár Ľuboš Irša, vývoj prebieha neustále. Sám sa celý život venoval poľnohospodárstvu, už od svojej strednej školy. A to aj napriek tomu, že ho k pôde a práci so zvieratami nikto z rodiny neviedol. Na poľnohospodárskych podnikoch si prešiel všetkými funkciami, od ručnej práce na poli, cez prácu agronóma, až po manažovanie farmy. V podniku, kde naposledy pracoval, ho oslovil majiteľ, či by s ním nechcel podnikať práve na spomínanej farme v Borskom Svätom Jure. Súhlasil.
Ľuboš Irša vedel, že pred ním stojí neľahká úloha. V tom čase sa začalo Slovensko vo väčšej miere orientovať na dovoz potravín a podľa štatistík začala od roku 2001 kontinuálne klesať výmera poľnohospodárskej pôdy. „Rozhodnutie o ekologickej poľnohospodárskej výrobe sa rodilo postupne. Práve kvôli piesčitým a málo úrodným pôdam bolo potrebné zamyslieť sa, ako vrátime farme aj ekonomický zmysel. Suché podmienky znižujú účinnosť hnojív a chemických prípravkov. Tieto vstupy do výroby neboli adekvátne úrodám, ktoré podnik dosahoval. Bola to pre nás čistá strata,“ spomína Irša, ktorý na farme zostal aj po tom, ako ju v auguste 2017 kúpila spoločnosť Sanagro orientovaná na investície do poľnohospodárstva.
Zmenu na bio museli chcieť všetci
Písal sa rok 2005, keď sa do povedomia poľnohospodárov začali dostávať vládne agroenvironmentálne programy. Uprednostňovali výrobné postupy šetrné voči životnému prostrediu. Najvyšším stupňom bola práve ekologická poľnohospodárska výroba. Mala nastavené presné pravidlá hospodárenia s vylúčením priemyselne vyrábaných hnojív a pesticídov.
No a v roku 2010 sa rozhodli zo dňa na deň. „Kolegom som povedal, že v nasledujúcom programovacom období začíname s ekologickým hospodárením. Nikto si to nevedel predstaviť a vládli obavy, že to nedokážeme. Dal som kolegom noc na premyslenie. Zmenu som nemohol chcieť len ja, museli sa s ňou stotožniť všetci,“ hovorí Irša. Čo sa stalo? „Ráno prišli a povedali, že ideme do toho.“ Odvtedy farma hospodári v systéme ekologického poľnohospodárstva.
Dôraz na rastlinnú výrobu
Ekofarma dnes pestuje na svojich poliach slnečnicu, hrach, pšenicu ozimnú, potravinársku raž, špaldovú pšenicu, ovos, jačmeň a krmoviny pre zvieratá. Obrábajú stovky hektárov pôdy a učia sa na vlastných chybách. Farmy sa oproti minulosti diametrálne zmenili. Využívajú moderné technológie, ako napríklad plečky s GPS navádzaním na cielené ničenie buriny či traktory s GPS, ktoré presne zasejú, čím šetria osivo. „Naučili sme sa správne osevné postupy, zistili, kedy je najlepšie ničiť burinu mechanickými postupmi. Keďže nemôžete použiť pesticídy, musíte zabrániť stratám pri pestovaní plodín tým, že zistíte, ako sa o pestované plodiny správne a v správnom čase starať,“ dodáva Ľuboš Irša.
Veľkým problémom pre ekofarmy na Slovensku je nedostatočne silná kúpyschopnosť obyvateľstva. Prvoradým kritériom pri nákupe v obchodoch je stále cena. „Ľudí mimo bratislavského okresu ťažko presvedčíte, že si majú kupovať ekologické výrobky, ak na ne nemajú dostatočný príjem. Väčšinu produkcie preto musíme vyvážať do zahraničia, prevažne Rakúska, Nemecka, Francúzska či Talianska. Tieto krajiny sú presvedčené o význame ekológie. Ekologickú produkciu od nás odkúpia, spracujú a predávajú ako domácu.“ Pri exporte do Rakúska a Nemecka sa však prognózy zhoršujú. Spomínané krajiny totiž postupne rozširujú plochy na bioprodukciu. Na ekofarme preto opäť premýšľajú, čo ďalej. Na Slovensku z ich bioprodukcie totiž zostávajú len krmivá, no chceli by viac.
Pokračovať v článku: https://hnonline.sk/pr-clanky/1964006-biznis-zmenili-za-noc-dnes-ich-produkty-kupuju-rakusania-aj-nemci
Zdroj: hnonline.sk
Foto: Miroslava Kohútová
