Vyšší podiel spotreby domácich výrobkov dokážu zaistiť najmä domáci poľnohospodári, jednou z možností sú ich vlastné predajne.
Najnovšie údaje ukázali, že na pultoch predajní na Slovensku sa nachádza necelých 40 percent domácich výrobkov. Medziročné porovnania ukazujú, že ich ponuka dlhodobo klesala. Najmä vplyvom negatívnych informácií o kvalite zahraničných potravín či zvyšovaním kúpyschopnosti obyvateľstva sa začínajú postupne meniť nielen niektoré zahraničné reťazce, ale aj slovenskí poľnohospodári. Najmä vo väčších mestách už bežne nájdeme farmárske predajne s ponukou čerstvých výrobkov.
Ich počet každý rok rastie. „Tlak na dovoz lacných výrobkov zo zahraničia vidíme posledných 15 rokov a je naivné si myslieť, že trend otočíme za pár rokov,“ myslí si Tomáš Kohút, generálny riaditeľ poľnohospodárskej skupiny Sanagro. „Som presvedčený, že poctivá cesta je tá správna a v dlhodobom horizonte sa oplatí. Slováci si zaslúžia jesť tie najlepšie a najkvalitnejšie potraviny,“ dodáva.
Zaistenie odbytu
Časť produkcie, ktorú si na farmách Sanagro dopestuje či dochová, si následne aj spracuje a predá. „Nedávno sme vstúpili do farmy Agronova Liptov, ktorá vyrába mliečne výrobky pod značkou Bukovina. Vstup do tejto firmy pre nás znamená väčšiu orientáciu na spracovanie vlastných surovín – ovčieho mlieka a časť produkcie kravského mlieka. Otvorením vlastnej predajne sme si zároveň zaistili odbyt týchto výrobkov spolu s baleným čerstvým mäsom, prírodnými šťavami či našimi vajíčkami z voľného výbehu,“ približuje Tomáš Kohút. V snahe dostať vlastné výrobky z farmy priamo na stôl zákazníka otvorila spoločnosť Sanagro len nedávno v bratislavskom Fresh Markete vlastnú predajňu.
Zákazníci tu nájdu len produkty priamo z vlastných a spolupracujúcich fariem.
Podľa riaditeľa je toto jedna z ciest, ako slovenskí farmári dokážu zvýšiť ponuku a spotrebu domácich výrobkov. „Produkcia kvalitných potravín s primeraným ziskom je veľmi náročná. Je preto prirodzené, že cena takýchto výrobkov je vyššia. Dôvodom je, že aj náklady na ich výrobu sú vyššie ako v zahraničí,“ vraví Tomáš Kohút. Dotačná politika iných európskych krajín im umožňuje výrobu za výrazne nižšie ceny. U nás je preto predaj farmárskych výrobkov limitovaný kúpyschopnosťou obyvateľstva. Riaditeľ skupiny upozorňuje, že predaj veľkoodberateľom aj naďalej zostáva ich prioritou, dôvodom je vyššia ekonomická efektívnosť.
Spolupráca, nie boj
Nielen Sanagro, ale aj väčšina farmárov hovorí, že jednou z ciest je spolupráca, a nie boj medzi sebou. Tvrdia, že malí farmári dokážu krásne obohatiť ponuku výrobkov, no výraznejšie zvýšenie potravinovej sebestačnosti nezaistia. „Zastávam názor, že poľnohospodári musia spoločne ťahať za jeden povraz. Podporuje to ekológiu, samotnému štátu pomáhame vo vyššom výbere daní a podporujeme rast zamestnanosti,“ objasňuje riaditeľ skupiny Sanagro, ktorá na Slovensku obhospodaruje 21-tisíc hektárov pôdy a patrí k našim najväčším poľnohospodárskym skupinám. Aj napriek tomu, že sa firma pustila do predaja výrobkov prostredníctvom vlastnej predajne, súčasne s tým sa chce sústrediť aj na predaj v potravinových reťazcoch.
Čo ukázal koronavírus
Pravda je, že kým v polovici minulého storočia agrosektor zamestnával 60 percent ľudí, dnes sú to necelé štyri percentá. Budovanie poľnohospodárstva začalo výrazne upadať po vstupe do Európskej únie, keď sa trh s dovozom potravín otvoril a na Slovensku sa začala vo výraznej miere podpora iných – priemyselnejších odvetví. Nutnosť zvyšovať potravinovú sebestačnosť sa však naplno prejavila v posledných mesiacoch, v čase šíriacej sa pandémie koronavírusu. Vtedy Slovensku hrozilo zatvorenie hraníc, v dôsledku čoho mohol byť eliminovaný aj dovoz potravín zo zahraničia. Podľa skupiny Sanagro práve táto kríza ukázala, akí sú poľnohospodári pre štát dôležití. Ak by totiž ochoreli a nemohli by vyjsť na polia, mohlo hroziť, že nezasejú. Na jeseň tohto roka sme tak mohli reálne zažiť nedostatok potravín.
