Bio vajcia od nosníc z voľného výbehu už v máji 2022 – spoločnosť SANAGRO rozširuje svoju výrobu
Končí sa smutný život sliepok v klietkach? Známi finančníci stavajú halu. Bude viac vajíčok
Slovenské nosnice si razia cestu z klietok do voľnejších priestorov. Trend je jasný – ak sa chovatelia neprispôsobia, ich vajíčka reťazce nebudú predávať.
Aj keď je situácia v sektore nelichotivá a extrémne narastajú ceny krmív, chovatelia hovoria o náraste o 500 percent. Stále sa hovorí o nevyhnutnom zdražovaní a správy upozorňujú na výskyt vtáčej chrípky, no na Slovensku vznikajú nové farmy. A začínajú s trendovým konceptom – chov nosníc vo voľnom výbehu.
Voľný výbeh nosníc pri Senici
Skladbu chovateľov nosníc na Slovensku v blízkej budúcnosti doplní nová farma pri Senici. Stavia ju agrofirma SANAGRO. Vlastní ju Sandberg Capital – spoločnosť z portfólia bývalého partnera finančnej skupiny J&T Martina Fedora.
Spoločnosť čoskoro otvorí produkciu bio vajec z voľného výbehu. „Tam sme vo fáze finalizácie a produkciu plánujeme spustiť v máji tohto roka. Budeme chovať 2-tisíc kusov nosníc s mesačnou produkciou približne 54-tisíc vajec,“ vysvetľuje generálny riaditeľ skupiny SANAGRO Tomáš Kohút.
.jpg)
Aktuálne prebieha výstavba ďalšej chovnej haly a výbehu. „Konvenčnú produkciu plánujeme rozbehnúť na prelome rokov 2022 a 2023. Budeme chovať do 37-tisíc nosníc, a mesačne máme v pláne vyprodukovať 1 milión vajec,“ dopĺňa.
Spoločnosť čerpá zo skúsenosti s mini chovom 250 sliepok vo voľnom výbehu v Sobotišti. Farmu rozbehli pred dvoma rokmi a predaj vajíčok koncovým spotrebiteľom bol úspešný.
„Samotnú výstavbu novej haly a výbehu pre nosnice vnímame ako príležitosť, ktorá dopĺňa naše snahy zásobovať spotrebiteľov kvalitnými slovenskými potravinami,“ uzatvára T. Kohút.
Spoločnosť SANAGRO v posledných rokoch investovala do viacerých fariem na Slovensku. Rozbehli aj poľnohospodársku výrobu – pestujú cibuľu, zemiaky, mrkvu, ale aj cukrovú repu. Vstúpili aj do farmy na Liptove, ktorá produkuje mliečne výrobky. Aktuálne majú 11 fariem, zamestnávajú 300 ľudí a hospodária na viac ako 19-tisícoch hektároch pôdy. Na trhu pôsobia od roku 2012.
.jpg)
Väčšina chovateľov bude musieť prerábať chovy
Voľný výbeh nosníc však na Slovensku nie je pravidlom. Práve naopak, chov nosníc v klietkach stále prevažuje. Približne 75 percent je klietkových chovov, 24 percent nosníc je v podstielkových chovoch a necelé len jedno percento v biochovoch a voľných výbehoch.
Vzhľadom na trend bezklietkových chovov bude musieť väčšina chovateľov svoje prevádzky prerábať. Podľa Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) by prerobenie malo stáť slovenských chovateľov približne 62 miliónov eur.
Na Slovensku už dva zahraničné reťazce skončili s predajom klietkových vajec, ďalšie plánujú prestať s predajom do roku 2025. No štátna podpora zatiaľ visí vo vzduchu napriek tomu, že ÚHS na situáciu upozorňuje už tri roky. Ministerstvo pôdohospodárstva avizuje vyhlásenie výzvy – Podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov v objeme 159 miliónov eur na koniec januára.
Rezort pripravuje aj neprojektové opatrenia – Chov nosníc alternatívnym systémom. Podporí chovateľov, ktorí už majú investične prebudované haly a chovajú nosnice nadštandardným spôsobom. Výška podpory za alternatívny chov bude 65 eur na dobytčiu ??? jednotku. Platiť by však mala až od budúceho roka.
Voľné výbehy ohrozuje vtáčia chrípka
Voľné výbehy však majú jednu veľkú nevýhodu – môže ich ohrozovať vtáčia chrípka. Na Slovensku zatiaľ veľké škody nenapáchala, pretože 99 percent chovov je v uzatvorených halách. Voľne žijúce vtáctvo sa tak ku hydine nedostane a chovatelia dodržujú veľmi prísne opatrenia, aby zamedzili nákaze. Navyše slovenskí chovatelia vynaložili v poslednom období vysoký objem investícií na rekonštrukciu fariem, aby sa zamedzilo prístupu voľne žijúceho vtáctva.
„Vtáčia chrípka je nočnou morou každého chovateľa hydiny a o veľkochovoch to platí dvojnásobne,“ vysvetľuje riaditeľ ÚHS Daniel Molnár.
Na Slovensku sa vtáčia chrípka v súčasnosti aj v minulosti vyskytovala iba u voľne žijúceho vtáctva a v drobnochovoch hydiny v domácnostiach. Vo veľkochovoch hydiny nebola v SR vtáčia chrípka zaznamenaná – na rozdiel od zahraničných chovov. Ohrozené sú najmä chovy s voľným výbehom, kde môže prísť ku kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom a vzniká tu nebezpečenstvo rozšírenia infekčných ochorení.
„Chovatelia nosníc vo voľných výbehoch v SR robia také opatrenia, aby sa nosnice nedostali do kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom. Počas obdobia výskytu vtáčej chrípky sa nosnice chovajú vo vnútri v halách, čo legislatíva na presne stanovené obdobie povoľuje,“ komentuje D. Molnár. ÚHS však považuje klietkové chovy za najbezpečnejšie.
„Sme jediná krajina strednej Európy, ktorá v posledných rokoch nemala problémy s vtáčou chrípkou vo veľkochovoch hydiny, slovenskí spotrebitelia sa nemusia obávať konzumácie vajec,“ uzatvára D. Molnár.
Aj spoločnosť SANAGRO si uvedomuje možné riziká. Plánujú však postupovať v zmysle platných nariadení a odporúčaní, aby nákaze predišli.
Okrem toho chovatelia majú možnosť riešiť problémy poistením zvierat. Chovateľ si môže poistiť hospodárske zvieratá, ako hovädzí dobytok, ošípané, kone, kozy, tiež hydinu ako sliepky, kačky, husi či morky. Poistnú sumu si stanovuje poistník sám a mala by pokrývať hodnotu majetku, ktorú chce mať poistenú.
„Pri vzniku škody napríklad v dôsledku napríklad vtáčej chrípky, je potrebné škodu čo najskôr nahlásiť. Nákazu potvrdzuje príslušná regionálna veterinárna a potravinovú správa z odobratých vzoriek. Po dodaní všetkých potrebných dokladov ako správa o zistení nákazy, stanovisko veterinárov, úradný záznam potvrdzujúci usmrtenie zvierat a iné doklady v závislosti od druhu poistnej udalosti, poisťovňa vyčísli výšku škody a klienta odškodní,“ vysvetľuje špecialistka externej komunikácie Allianz – Slovenská poisťovňa Helena Kanderková.
Od masakra sliepok cez kasting na babičku až k McDonald’s
Autor: Magdaléna Švančárková
