Farmári by sa nemali deliť na malých a veľkých, ale poctivých a nepoctivých, podotýka v rozhovore pre TREND generálny riaditeľ poľnohospodárskej skupiny Sanagro Tomáš Kohút.
Odmieta, že vykorisťujú malých podielnikov vo farmách, ktoré preberajú. Podľa neho to dokazujú ozdravené družstvá a spokojní zamestnanci. Skupina, za ktorou je Sandberg Capital, patrí k piatim najväčším agropodnikom na Slovensku. Sanagro spravuje jedenásť fariem na západnom a strednom Slovensku. Obhospodaruje okolo 21-tisíc hektárov, z toho asi 15-tisíc ornej pôdy.
Stále platí, že pestujete najmä obilniny a olejniny?
Áno. Ale začíname aj s diverzifikáciou na ďalšie plodiny. Zvyšovanie potravinovej sebestačnosti je aktuálne veľmi populárna téma, no je utópia si myslieť, že na milióne hektárov budeme pestovať zeleninu. Aby bolo totiž Slovensko v zelenine sebestačné, stačí ju podľa SPPK pestovať zhruba na 15-tisíc hektároch. Ak by ju aj pestovali farmári, ktorí by ju zrejme nemali celú pod závlahou a teda môžeme uvažovať, že sa bude pestovať na 30 tisícoch hektároch pôdy. A keď do úvahy zoberieme, že na našom území je 1,5 milióna hektára ornej pôdy, tak je tu otázka, čo budeme pestovať na zvyšných 1,47 milióna hektárov. Na tých teda potrebujeme pestovať iné plodiny. Aj keby sme zeleninu pestovali na 100-tisíc hektároch, znamenalo by to, že by sme ju museli exportovať. Ale s tou podporou na jeden hektár v zahraničí nebude konkurencieschopná.
A tak, jediný, kto sa bude tešiť, budú domáce potravinové reťazce, lebo bude taký obrovský pretlak slovenskej zeleniny, že cena pôjde nadol a s vysokou pravdepodobnosťou sa bude opakovať scenár z obdobia, keď sme vstúpili do Európskej únie. Prosto budú krachovať pestovatelia zeleniny, lebo sa im neoplatí ani vojsť do poľa.
Aké ďalšie plodiny chcete pestovať?
V Senici sme zasadili prvých 30 hektárov cibule, rozmýšľame nad pestovaním ekozemiakov v Húškach, kde máme najväčšiu ekofarmu na Slovensku. Takisto sa chceme vrátiť k pestovaniu zemiakov na Turci, pretože to bola historicky zemiakárska oblasť. Len si ešte musíme prepočítať návratnosť a zvážiť riziká, lebo sú to vysoké vstupné investície na úrovni 600-tisíc eur.
Nezasiahlo tohoročné sucho najviac obilniny a repku?
V princípe zasahuje všetky plodiny. Väčší pestovatelia majú zeleninu pod závlahou, takže tá až tak netrpí. Škodu, ktorú dnes vidíme, však spôsobili predovšetkým mrazy. Zažívali sme extrémy, že cez deň bolo relatívne teplo a sucho a v noci mráz. Napríklad v Turci boli ešte pred dvomi týždňami mínus dva stupne Celzia v noci.
Rastliny tak dostali zabrať, najmä tie jarné. Oziminy boli v relatívne dobrej kondícii. No a v máji naozaj zapršalo o minútu dvanásť. Teraz aspoň raz za týždeň zaprší, to dosť pomáha rastlinám. Hlavne jarinám, u ktorých by poškodenie už bolo nezvratné, ak by sucho pokračovalo.
V niektorých regiónoch sa nám to už stalo, našťastie na nie príliš veľkých výmerách. Zhruba 80 hektárov repky v Leopoldove je nenávratne poškodených. Ale inde sa tie plodiny vzmáhajú. Uvidíme, či dokážu dohnať čas.
Minulý rok to v máji rovnako vyzeralo po suchej jari nádejne a potom prišlo horúce leto…
Ešte tri týždne pred zberom sme predpokladali historicky najvyšší výnos z hektára a potom to dopadlo katastroficky pre väčšinu Slovenska. A aj keď boli splnené objemy, neboli splnené kvalitatívne parametre a s tým mala problém celá krajina. Takže aj teraz, aj keď to vyzerá oveľa lepšie, sme veľmi opatrní.
Extrémne suchá sa stali normou. Stav závlah je však zlý. Akú časť z vašej výmery dokážete polievať a oplatí sa to vôbec pri obilí či olejninách?
My aktuálne vieme zavlažiť sto hektárov. Zo 14-tisíc. Ale je utópia si myslieť, že na Slovensku zavlažíme milión a pol hektárov oficiálnej ornej pôdy na Slovensku. To by sme asi vytiahli všetky vodné nádrže a rieky. A potom sa modlili, aby to padlo v zrážkach naspäť. To nie je reálne.
Zavlažovať je z tohto dôvodu možné len špeciálne plodiny – zelenina, cukrová repa, osivová kukurica. Keď sme napríklad vlani rozmýšľali nad rozšírením zavlažovania na dvesto hektároch na farme Food Farm pri Hlohovci, vyšlo nám to na investíciu vo výške 357-tisíc eur. Aj keby sme do toho išli, narážame znova na problém s vodou, ktorej je málo už teraz.
Štát podporuje revitalizáciu starých odvodňovacích kanálov, zatiaľ v sume 30 miliónov eur. Výzva sa stala terčom kritiky odborníkov aj farmárov, napríklad zeleninára Juraja Mačaja, pretože sa majú obnovovať aj tam, kde už nie je voda. Ako vnímate tento projekt?
J. Mačaja považujem za veľkého odborníka v zeleninárstve a jeho kritika je opodstatnená. Sami sme totiž svedkami rozhodnutí štátnych orgánov, ktoré sú urobené, z nášho pohľadu, akoby od stola bez prizvania ľudí z praxe.
Tieto kroky škodia slovenským farmárom rovnako, ako vyhlásenia o zlých veľkých agrobarónoch, ale veľkým skupinám, ktoré sú veľké najmä z hľadiska zamestnávania veľkého počtu pracovníkov, nikto priestor na vyjadrenie nedá. Alebo ako aféra s pokusom odviesť 45 miliónov eur z priamych platieb do druhého piliera v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tieto rozhodnutia sú urobené „o nás bez nás“ a keby to neuniklo von, tak dnes je asi Bratislava opäť zablokovaná nahnevanými farmármi.
Bol to naozaj taký problém, že by ohrozil aj Sanagro?
My sme už prišli o 600-tisíc eur na dotáciách. Trochu to vykompenzovali podpory na zelenú naftu, ktorá však mala byť podľa vyjadrení bývalej vlády ďalšou pomocou pre slovenských farmárov, nie kompenzáciou. No stále sme prišli možno o 250-tisíc eur. Ak niekto chce nielen nám, ale všetkým poľnohospodárom zobrať ďalšie státisíce eur a ešte očakáva, že budeme pomáhať budovať potravinovú sebestačnosť Slovenska. To je neakceptovateľné a povie vám to každý poľnohospodár.
Štátne podpory sú už tak veľmi nízke v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami. Slovensko má šiestu najnižšiu priamu platbu na hektár. Vychádza to asi na 200 eur. Štátna pomoc je na úrovni päť eur na hektár. V celkových výdavkoch na poľnohospodárstvo v EU sme štvrtí od konca. Keď nám z toho mála, čo máme, chce niekto zobrať, pretože na tom, podľa niekoho, chceme zarábať, tak ide o človeka, ktorý absolútne nevie, ako to v reáli je.
Skúste zobrať 20 percent zo zisku niektorej automobilke, alebo železiarňam. Poľnohospodári sa však nemôžu zbaliť a ísť inam. Ale fabriky môžu. A kríza, ktorá dočasne zatvorila hranice, nám ukázala, že to, čo považujeme za odvetvie na okraji záujmu, sa stáva strategickým. Naozaj sa bavíme o schopnosti krajiny prežiť.
Ešte v polovici mája nebolo jasné, či bude môcť na žatvu prísť technika a jej obsluha zo zahraničia pre karanténu. V súčasnosti je prechod cez hranice s Českom a s Maďarskom bez obmedzení. Vyriešil sa teda problém s chýbajúcimi kombajnmi a pracovníkmi ?
Pre túto chvíľu určite áno. Ja som v kútiku duše dúfal, že riešime niečo, čo ani nebude treba riešiť. Lenže v čase, keď sme tú tému otvárali, boli predpovede o 500-tisíc chorých, nikto nevedel, do čoho ideme. Poukazovali sme na to, že keď k nám kombajnisti zo zahraničia nebudú môcť prísť a nebude mať kto vykonať žatvu, môžeme mať reálny problém s potravinami na jeseň a na budúci rok.
Vy ste aj prvovýrobca mlieka. Chýbali vám ľudia pre koronakrízu, keďže mnohé ženy museli byť doma s deťmi. Ako ste zvládali situáciu a aká je teraz?
V živočíšnej výrobe chýbajú pracovníci dlhodobo. Teraz je na chvíľu situácia lepšia, ľudia sa sami hlásia, pretože sa zatvorilo veľa prevádzok a veľa ľudí, čo chodí na sezónne práce do zahraničia, zostalo doma. Nepredpokladám ale, že to bude dlhodobo. V horizonte maximálne dvoch rokov sa to všetko vráti do starých koľají. Vzhľadom na ceny, za ktoré sa mlieko obchoduje, neviete zaplatiť dojičke 1 500 eur. Takže sme v štádiu, že čoraz viac uvažujeme nad automatizáciou.
Blízka budúcnosť je hlavne v pracovníkoch zo zahraničia. Tak, ako chodia Slováci pracovať do Veľkej Británie a do Nemecka, tak chodia dnes Ukrajinci k nám. Už sa hovorí aj o pracovníkoch z Uzbekistanu, z Kazachstanu. Ich hlavným prínosom nie je ani to, že sú lacnejší, ale že sú relatívne stabilní, chcú pracovať a vedia, o čom je živočíšna výroba.
Poľnohospodárske a potravinárske samosprávy sa sťažovali, že s nimi nové vedenie ministerstva nekomunikuje. Ministerstvo uviedlo, že farmári môžu svoje pripomienky predostrieť pri tvorbe nového Plánu rozvoja vidieka na roky 2020 až 2027.
To, že mi niekto zašle emailovú adresu, kde môžem poslať pripomienky, nie je riešenie a nepovažujem to za vhodný spôsob nastavovania koncepcie agrosektora. Kým si nesadneme všetci za pomyselný okrúhly stôl, prvovýrobcovia, spracovatelia, obchodné reťazce a aj ministerstvo a nebudeme sa rozprávať, nikam sa nepohneme.
Už sme v polovici roku 2020 a nikto nevie, ako to bude. Ja neviem urobiť žiadne systémové rozhodnutie. Lebo keď napríklad investujem jeden a pol milióna eur do novej maštale, neviem, či to bude správne rozhodnutie, pretože zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že hovädzí dobytok sa nebude podporovať.
Koncom júna zvyknete zverejniť účtovnú závierku. V roku 2018 Sanagro skončilo zo ziskom vyše 1,2 milióna eur. Aký bol pre skupinu rok 2019?
Pre sucho a škody spôsobené hrabošmi sme dosiahli zhruba o milión eur nižšie tržby, ako sme plánovali. Snažíme sa robiť konsolidačné opatrenia, ale sú dve veci, ktoré ovplyvniť nevieme. Dotačná politika a počasie.
Bol aj to dôvod, prečo ste napokon nekúpili poľnohospodársku časť Esin group?Po tejto investícii by ste zdvojnásobili svoju veľkosť a podnikanie v agrobiznise by ste rozšírili aj na východné Slovensko.
Nie, to nemalo zásadný význam na naše rozhodnutie. Tam naozaj išlo o rozdielny pohľad na pracovný kapitál vo vzťahu ku kúpnej cene.
Reputáciu Esinu poškodil spor s farmárom Františkom Oravcom a teraz aj zadržanie jej spoločníka Vlastimila Majerčáka pre podozrenie z úplatkárstva. Denník N prišiel s informáciou, že celý Esin, okrem spornej časti, prevzala KPRHT 4, teda firma Andrey Tkáčovej – sestry Patrika Tkáča. J&T má zainvestované do fondu Sandberg Capital, ktorý vlastní spoločnosť Sanagro. Nie je tento obchod iba dočasným krycím manévrom a neskôr od Tkáčovcov pôvodné farmy Esinu Sanagro aj tak preberie?
Cieľom to určite nie je, to môžem odprisahať. Či to tak napokon neskončí, to vylúčiť nemôžem a ani nechcem. To je budúcnosť. Ale to určite nebol dôvod, prečo sme to nekúpili. Investovali sme do tej transakcie relatívne veľa peňazí a času, ale napokon to zlyhalo naozaj na rozdielnych pohľadoch na hodnotu pracovného kapitálu. Pre nás už to bolo za tou hranicou, čo sme ochotní zaplatiť.
Samozrejme vnímam, že reputácia nie je najlepšia. Aj keď z môjho pohľadu práve ten „malý farmár“ zneužíva svoje postavenie. Viem, že zo strany Esinu bola snaha dohodnúť sa. Dnes sa to už dostalo možno do nejakej osobnej roviny.
Spor s F. Oravcom tam už dávno bol, keď sme oznamovali, že sa ideme spájať. Dopad na naše meno sme už mali vyhodnotený. Pri investíciách sa históriou, resp. reputáciou firiem až tak nezapodievame. Sanagro má v sektore vybudované dobré meno a naďalej chceme byť garantom, že keď do farmy so spormi vstúpime, tak tam budeme pôsobiť ako mediátor, všetko sa bude diať zákonným spôsobom a nikto nebude ukrivdený. Vstupovanie veľkých skupín do slovenských družstiev je ľúbivá téma a je bohužiaľ prezentovaná tak, že tí veľkí chcú utláčať malých, ale nie je to tak. Dokonca je to niekedy práve naopak.
Rokovania o kúpe poľnohospodárskej divízie Esinu prebiehali síce tvrdo, ale nadmieru korektne, preto určite nebudem kategoricky odmietať, že by niekedy nemohlo nastať spojenie s Esinom, ale popieram, že by to bol plánovaný zastierací manéver.
S reputáciou má problém aj Sanagro. Známy je spor o poľnohospodárske družstvo AFG, kde ste najväčším veriteľom. Hospodárske noviny informovali, že Sanagro prostredníctvom svojej dcéry vyťahuje majetok z družstva napriek opatreniu súdu. Kritici to prirovnávajú k praktikám z 90. rokov a vytláčaniu malých podielnikov …
Všetko, čo robíme, smeruje k tomu, aby sme spoločnosť AFG, ktorá bola extrémne zadlžená a s nulovou trhovou hodnotou, zachránili. AFG v čase, keď sme odkupovali pohľadávku od lízingovej spoločnosti, nemala dosť príjmov na splácanie svojich záväzkov. Nemali peniaze na naftu do strojov, či na výmenu pneumatík.
Viackrát sme pani A. Bródyovú (Anna Brodyová je minoritným vlastníkom družstva AFG, ktorá sa súdi pre údajne nezákonné stlačenie svojho podielu – pozn. TRENDU) pozývali na stretnutie, a aj keď súhlasila, tak neprišla. Neustále mení právne kancelárie, jej právny zástupca podal neodkladné opatrenie na miestne nepríslušnom súde, sudkyňa, aj keď mala povinnosť toto opatrenie zrušiť, tak to neurobila. Keby pani A. Bródyová bola ochotná sa s nami rozprávať a dohodnúť, tak by sme nemuseli podnikať kroky, ktoré síce verejne nemusia pôsobiť populárne, no z hľadiska ochrany našej spoločnosti sú legálne a dôležité. My totiž nemáme dôveru v to, že keby sme do AFG priamo vstúpili a riadili ju, tak na nás nezačnú vyskakovať kostlivci zo skrine podobného charakteru, ako boli Kočnerove zmenky.
My už neveríme, že sa s s p. Bródyovou dokážeme dohodnúť. Všetky kroky, ktoré podnikáme robíme po dohode s našimi právnikmi, v súlade s legislatívou. Nikoho o peniaze neokrádame, žiadnym spôsobom firmu netunelujeme, chceme ju ozdraviť. Len sa snažíme ochrániť všetky naše pohľadávky. Takže my len chceme mať istotu, že z toho nevyjdeme poškodení.
Aké dôležité je pre vás rozširovať sa? Funguje princíp, že čím máte viac fariem, tým viac sa to oplatí robiť?
Netvrdil by som, že to je len o veľkosti. Je výhoda, keď máte farmy v rozdielnych regiónoch, pretože aj ten dopad sucha nebýva rovnaký. Ale nemá význam ich nakupovať za každú cenu. Buď to musí byť dobre rozbehnutý stroj, ktorý bude generovať pravidelný zisk, alebo to je farma, ktorá má potenciál a vieme ju zlepšiť. Ale neviem dnes povedať, kde je strop. Či zostaneme pri našej súčasnej veľkosti, alebo strop bude 30 tisíc, či 50 tisíc hektárov. Jednoducho, kde bude príležitosť a kde budeme vedieť pozháňať ľudí, aby to viedli, tam budeme nad tým uvažovať.
Rodina Tkáčovcov o kúpe Esinu
Hlavným dôvodom kúpy je ochrana pohľadávok, ktoré voči Esin Group majú spoločnosti spoluvlastnené rodinou. Aktivity Františka Oravca zničili podstatnú časť podnikania skupiny Esin a dostali ju do krízovej situácie. Skupina J&T a ďalšie spoločnosti spoluvlastnené rodinou Tkáčovcov sú jej významní veritelia. Po rokovaniach majiteľov spoločnosti a veriteľov, sa najlepším riešením, ktoré všetci vnímajú ako dostatočnú ochranu svojich pohľadávok, ukázal predaj celej skupiny ESIN rodine Tkáčovcov (Jozef, Patrik, Andrea). Pre predávajúcu stranu je to lepšie riešenie, lebo je komplexné. So skupinou Sanagro rokovali len o predaji agro aktivít. Rokovania uviazli na rozdielnom pohľade na cenu.
Stanovisko Esinu
Náš úmysel odísť z podnikania v agro sektore a prvé kroky na predaj našej poľnohospodárskej vetvy sme avizovali už koncom minulého roka. So skupinou Sanagro sme rokovali o odpredaji len poľnohospodárskej vetvy. Nestretli sme sa však v hodnotení pracovného kapitálu.
V tom čase sa vyskytla amožnosť odpredať celú skupinu Esin. To sme považovali za komplexnejšie a teda pre nás lepšie riešenie. Preto sme rokovania so Sanagrom utlmili a pokračovali v rokovaniach s rodinou Tkáčovcov. Nevieme, aké sú plány rodiny Tkáčovcov po predaji. Zo spôsobu vyjednávania však môžeme jednoznačne povedať, že o žiadny zastierací manéver nešlo.
