Koronavírus môže tvrdo postihnúť farmárov, no a následne aj spotrebiteľov. Aj preto slovenskí poľnohospodári apelujú na ľudí, aby sa správali zodpovedne, dodržiavali opatrenia, karanténu, či nosili ochranné pomôcky.
Sami na družstvách prijali veľmi tvrdé obmedzenia, ktoré majú eliminovať prípadné šírenie nákazy. „Jar je pre nás jedno z najkľúčovejších období v roku. Začíname práce na poliach. V prípade, že by došlo k ochoreniu alebo nútenej karanténe pracovníkov družstiev, nebude mať kto zasiať úrodu, prípadne sa postarať o zvieratá. A to môže mať fatálne následky pre budúcu spotrebu poľnohospodárskych produktov,“ upozorňuje Tomáš Kohút, generálny riaditeľ skupiny SANAGRO. Tá združuje 10 fariem na západe a strede Slovenska a zamestnáva približne 300 ľudí.
SANAGRO: Reálny je nedostatok potravín
Napriek tomu, že dnes je potravín dostatok, postupne sa šíriaci koronavírus môže produkciu v agrosektore ovplyvniť z hľadiska nadchádzajúcich mesiacov. Ak poľnohospodári teraz nezasejú, prípadne nebude mať kto pracovať na poliach a zbierať úrodu, v budúcom roku môžu mať slovenskí spotrebitelia nedostatok farmárskych produktov. Čo môže následne ovplyvniť aj ich cenu na trhu.
Horšia situácia môže nastať v živočíšnej výrobe, pričom tento stav bude viditeľný okamžite. „SANAGRO, konkrétne hlohovecká spoločnosť Food Farm patriaca do našej skupiny, patrí medzi najväčších producentov mlieka na Slovensku. Mesačne priamo z našich fariem dodáme spracovateľom 1,15 milióna litrov mlieka, pričom odbytová spoločnosť z nášho portfólia – LUKRA Slovakia – až 1,8 milióna litrov. Už dlhšiu dobu bojujeme s nedostatkom ľudí v živočíšnej výrobe a s byrokraciou pri zamestnávaní ľudí zo zahraničia. Ak prídeme o dojičky, zvieratá nebude mať kto pripojiť na dojacie prístroje,“ opisuje Tomáš Kohút zo SANAGRA. Navyše, takáto situácia môže podľa neho viesť k zápalovým procesom u zvierat a k ich následnému úhynu. „Pri dodávkach mlieka sa prioritne sústredíme na slovenských spracovateľov so slovenským vlastníkom v pozadí. Výpadok na smenách či úhyn zvierat by mal fatálny dopad na chod fariem, zamestnanosť a sekundárne aj na chod a ekonomiku mliekarní.“
Nedostatok ľudí
Okrem problémov v samotnej výrobe môže nezodpovednosť ľudí spôsobiť tvrdšie reštrikcie zo strany štátu. Hoci dnes zostávajú hranice otvorené pre dovoz tovaru zo zahraničia, ďalšie šírenie nákazy by mohlo viesť k ich úplnému uzatvoreniu. „Jarné osivá sa vozia na náš trh priebežne, no tento stav sa môže zmeniť z hodiny na hodinu. Následne môže vyvstať otázka včasnej dodávky hnojív a včasnej aplikácie ochrany plodín. Väčšina prípravkov sa totiž dováža zo zahraničia. Snažíme sa teda v tomto smere pripraviť na krízovú situáciu. V takomto prípade by slovenskí poľnohospodári neboli schopní dopestovať dostatočnú úrodu,“ dodáva Tomáš Kohút, generálny riaditeľ skupiny SANAGRO.
Už dnes trpí agrosektor nedostatkom ľudí, v celom odvetví pracujú len 4 percentá ľudí. V oblastiach, ktoré sú priemyselne silné, chýbajú domáci a prácu na poliach zväčša zastávajú pracovníci zo zahraničia. To je prípad hlohoveckej Food Farm, ktorá má vo svojom okolí silné podniky zamerané na automotive, kde si hľadá väčšina ľudí prácu. Zatvorenie hraníc tak môže ovplyvniť poľnohospodárov aj v tomto smere.
Tvrdé opatrenia
Skupina SANAGRO preto pripravila súhrn krízových opatrení pre rastlinnú i živočíšnu výrobu, aby eliminovala prípadné problémy. Pracovníkov rozdelila do mikrotímov a ľudí z dojární do malých skupín na jednotlivé smeny, aby sa zamedzilo ich osobnému kontaktu. Dojičky zároveň nesmú prichádzať do kontaktu s ostatnými zamestnancami. Družstvá tiež zaistili špeciálne provizórne šatne na prezliekanie. K striedaniu smien prichádza až po dlhšom časovom rozostupe – zaistí sa tak riadne vyvetranie a vydezinfikovanie priestorov. „Musíme urobiť všetko preto, aby sme ochránili našich zamestnancov. Na základe akútneho nedostatku ochranných pomôcok aj respirátorov si naši pracovníci na vlastnú iniciatívu ušili rúška,“ uzatvára Tomáš Kohút, generálny riaditeľ skupiny SANAGRO.
