Už v roku 2008 rezort pôdohospodárstva varoval, že do roku 2025 sa klimatické zmeny prejavia najmä zvýšeným výskytom extrémnych rokov – suchých a teplých, čo aj nastalo. Je rok 2023 a s prudkými zmenami počasia bojujeme čoraz častejšie. A je predpoklad, že situácia sa bude zhoršovať.
Farmári sa s počasím musia naučiť bojovať sami
Tomáš Kohút, generálny riaditeľ poľnohospodárskej spoločnosti SANAGRO
Každý, kto pôsobí v poľnohospodárstve, vie, že počasie je jeho pánom. Či sa mu to páči alebo nie. Ročný úhrn zrážok je síce v porovnaní s minulosťou takmer rovnaký, no je nerovnomerný. Našim nepriateľom sa tak stávajú dlhodobé suchá. Z historických údajov vieme vyčítať, že kým globálna teplota narástla za jedno storočie o 1°C, u nás sa ročná priemerná teplota zvýšila za rovnaké obdobie o takmer 2 °C. Ide o dáta, z ktorých sú jasné dve veci. Prvou je, že za pár rokov sa dostaneme do klimatického pásma na úrovni Španielska. Druhou – pokiaľ nechceme, aby nás počasie zruinovalo, musíme sa s ním naučiť bojovať. Sami.
Spoliehať sa na pomoc od štátu tiež nie je cesta. Posledné dve kompenzácie za sucho boli odklepnuté v rokoch 2017 a 2022. Tá prvá prišla s dvojročným oneskorením, kedy mnohí farmári pod ťarchou problémov skončili, no rovnako z nej boli vylúčené veľké agro podniky, kvôli čomu sme my prišli o trištvrte milióna eur.
Situácia tak núti farmárov zamýšľať sa, aké plodiny a akým spôsobom pestovať, aby dokázali vplyv sucha čo najviac eliminovať. Vychádza z toho viacero trendov. Jedným je využívanie tzv. bezorebných techník. Tie majú viacero benefitov, slúžia o.i. aj na znižovanie únikov vlhkosti z pôdy. Pri klasickej orbe totiž dochádza k „prevracaniu“ pôdy, kde sa časť vlhkej pôdy dostáva na povrch a tým sa z nej automaticky začína odparovať voda.
V posledných rokoch začali poľnohospodári využívať aj technológie na rozrúšanie tzv. pôdneho prísušku. Pri extrémnych suchách totiž dochádza k tomu, že vrchná vrstva pôdy sa vysuší a extrémne stvrdne. V prípade zrážok následne veľká časť vody len stečie po jej povrchu a k rastlinám sa vôbec nedostane. Veľmi jednoduchým mechanickým zákrokom sa však tomu dá zabrániť, čím sa vytvorí prístup pôdy a rastlín k vode. Cestou, ako sa vyrovnať s nedostatkom vlahy, je aj využívanie medziplodín. Ide o rastliny s hlbokými koreňmi, ktoré sú schopné vďaka svojmu koreňovému systému vytiahnuť vodu z väčších hĺbok a „pripraviť“ ju v potrebnej výške pre ďalšie plodiny.
Bezorebné postupy či medziplodiny majú dôležitého spoločného menovateľa – zaisťujú neustály pokryv pôdy rastlinami. Tým sa eliminuje vyparovanie vody. Navyše sa v nej rozkladajú a tak slúžia aj ako prirodzené hnojivo.
