Generálny riaditeľ skupiny SANAGRO Tomáš Kohút, ktorá otvára v Bratislave družstevnú predajňu.
Tlak na zvyšovanie kvality výrobkov je vyvíjaný naprieč všetkými odvetviami. Ako veľký je v poľnohospodárstve?
Aktuálne je tlak na kvalitu v prvovýrobe enormný. Vyvíjame si ho v rámci SANAGRA nielen sami na seba, no vyžadujú ho aj zákazníci. Problém však nastáva inde – zákazníci často vyžadujú kvalitu za čo najnižšiu cenu, čo znižuje manévrovací priestor poľnohospodárov pri plánovaní investícií a rozvoja.
Dá sa s tým niečo robiť? Pretože ten problém asi nastáva všade.
Áno, avšak agrosektor je špecifický. My s cenami súťažíme na globálnom trhu, pravidlá nám určuje európska aj slovenská legislatíva. A tá je jednou z najprísnejších na svete. Zodpovednosť tu má najmä štát. Ak chce, aby ľudia jedli kvalitné potraviny a zároveň má zvýšené nároky na výrobcov a producentov, musí jednoznačne vedieť ochrániť vlastný trh.
Je pravda, že Slováci vyrábajú kvalitné potraviny?
Za mňa určite áno. Ako skupina sa snažíme predávať svoju produkciu predovšetkým slovenským firmám a osobne uprednostňujem výhradne zeleninu a ovocie od slovenských pestovateľov. Rovnako pri mliečnych výrobkoch siaham po tom domácom či výrobku našich odberateľov. Vzhľadom k obrovskému tlaku lacnejších potravín zo zahraničia, je snaha dosiahnuť produkciu kvalitných potravín s primeraným ziskom, veľmi náročná. Som ale presvedčený, že poctivá cesta je tá správna a v dlhodobom horizonte sa nám oplatí.
Pýtam sa aj preto, že väčšina slovenských fariem je podkapitalizovaná. Je náročné držať krok so zahraničím?
To určite. Celý agrosektor je deformovaný rozdielmi v dotačných politikách v rámci krajín EÚ, a preto nemáme rovnakú štartovaciu čiaru. Kvôli týmto rozdielom sa sem oplatia dovážať lacné paradajky zo Španielska či Holandska, cesnak z Číny či mäso z Južnej Ameriky. V aktuálnej situácii má vláda iné priority, avšak jej úlohou bude aj to, aby dokázala nastaviť také podmienky, ktoré umožnia vyrábať kvalitné a cenovo dostupné potraviny aj u nás.
Vaša skupina otvára novú predajňu s potravinami. Prečo? Farmárskych obchodov je na trhu už veľmi veľa.
Pretože veríme, že dokážeme vyprodukovať kvalitné potraviny, za ktorými si stojíme, a o ktoré bude záujem. Ideme s vlastnou kožou na trh, aby nás ohodnotili priamo zákazníci. Našim cieľom nebude konkurovať veľkým reťazcom, ale veríme, že si svoju cieľovú skupinu ľudí, ktorí budú chcieť kvalitné potraviny priamo z fariem, nájdeme. A tiež chceme ukázať, že aj „veľké“ skupiny dokážu vyprodukovať kvalitné, čerstvé a nadštandardné potraviny, ktoré chceme, aby Slováci jedli.
Veľa sa, a to nielen u nás, hovorí o podpore malých farmárov a podpore ich produkcie.
Podporu malých farmárov absolútne schvaľujem. Dokonca naša skupina už dlhodobo spolupracuje s Gejzom Vargom, malým farmárom z juhu Slovenska, výrobcom štiav Južné Sady, ktorého produkciu by sme chceli predávať aj v našom obchode. Avšak treba v tomto smere tiež upozorniť aj na fakt, o ktorom sa málo hovorí. A to je, že trendom vo svete je zväčšovanie hospodárskych celkov, čo môže byť v budúcnosti veľkou výhodou Slovenska. Farmári by mali ťahať za jeden povraz s cieľom dosiahnuť potravinovú sebestačnosť Slovenska.
Slovensko nie je potravinovo sebestačné. Na pultoch sa predáva asi len polovica domácich výrobkov, kým napríklad v rakúskych obchodoch nájdeme až 90 percent domácich potravín. Prečo je to pre krajinu dôležité?
Určite treba podporiť domácich farmárov a výrobcov potravín, pretože to prospieva aj zamestnanosti či príjmom štátu z daní. A v širšom meradle treba vnímať aj ekologický dopad. Príroda sa zaťažuje nižšími emisiami CO2, keďže ich nemusíme voziť zo zahraničia. Zároveň je pre náš organizmus prospešnejšie, ak konzumujeme potraviny dopestované lokálne, pretože náš tráviaci systém je na ne geneticky nastavený. Je preto logickejšie jesť jablká ako napríklad dovezené mandarínky. V neposlednom rade je tu aj otázka čerstvosti. Mäso, ovocie, zelenina podliehajú skaze. Ich vozenie na dlhé vzdialenosti znamená, že napríklad zelenina a ovocie sa zbierajú nezrelé a dozrievajú v kamiónoch, či kontajneroch na lodiach. A čerstvé mäsu tým pádom už také čerstvé tiež nie je, keďže nikto z nás netuší, v akých podmienkach a ako dlho k nám cestovalo.
Aký je záujem o produkty slovenských fariem napríklad v porovnaní s poslednými 5 až 10 rokmi?
Môj subjektívny pocit je, že určite väčší a verím, že bude rásť aj naďalej.
Vlastníte 10 fariem a hovoríte, že väčšina živočíšnej výroby smeruje na export. Zmení sa to niekedy?
Toto je v prvom rade otázka na politikov. V rámci EÚ by mali platiť rovnaké pravidlá na dotácie a výšku podpôr zo strany lokálnej vlády pre každú členskú krajinu. Tvárime sa, že máme jednotný trh v rámci únie s rovnakými pravidlami, ale nie je to pravda. A to je jeden z dôvodov, prečo v našich podmienkach, a pri súčasnej podpore, zatiaľ nie je reálne, aby sme vedeli čo i len štvrtinu našej produkcie predať na domácom trhu s dostatočným ziskom. Alebo aspoň bez straty.
Takže to, aby tu zostávalo viac domácich produktov živočíšnej výroby, je pre farmárov ekonomicky neefektívne?
Nerád by som hovoril za všetkých farmárov, lebo im nevidím do ekonomiky. Viem to posúdiť len podľa čísiel našej skupiny. A tu jasne hovorím, že zatiaľ to veľmi ekonomicky efektívne nie je a môj osobný názor je, že takto to má väčšina výrobcov. Konečný spotrebiteľ je citlivý na cenu a je naučený na lacné mäso či zeleninu a tie väčšinou pochádzajú z krajín, kde je podpora zo strany lokálnej vlády výrazne vyššia ako u nás. My vychádzame z našich kalkulácií a predpokladov predajných cien, a musím povedať, že nie sme schopní dodávať do reťazcov či reštaurácií v cenách, ktoré nám ponúkajú. Takže aj otvorenie vlastnej predajne SANAGRO je taká z núdze cnosť. Berieme ju skôr, ako akúsi „službu“ ľuďom, než ako niečo, čo nám pomôže prežiť, či rozvíjať sa a rásť. Ale chceme to urobiť, pretože chceme dať ľuďom možnosť kúpiť si naozaj kvalitné potraviny z fariem a tiež preto, že veríme, že sa to zmení.
Problémom v slovenskom poľnohospodárstve je aj spracovanie. Vaša spoločnosť si vlastné výrobky nespracováva, len ich predáva. Ako teda chcete prispieť k zvyšovaniu potravinovej sebestačnosti?
Už len to, že časť hovädzieho dobytka, ktorý by inak smeroval do zahraničia, skončí na pulte našej družstevnej predajne, je krok vpred. Pracujeme aj na rôznych rozvojových projektoch, ako napríklad produkcia vajec z chovu sliepok vo voľnom výbehu a na podstielke. Taktiež sme získali do portfólia malú mliekareň na strednom Slovensku, kde plánujeme zdvojnásobiť produkciu syrov a jogurtov a iných mliečnych výrobkov, ktoré budeme vyrábať z vysokokvalitného mlieka z našich mliečnych fariem. Na doplnenie, napríklad hlohovecká časť skupiny SANAGRO, spoločnosť Food Farm, vyprodukuje mesačne 1,2 milióna litrov kravského mlieka, ktoré dodávame výlučne na Slovensko a do mliekarní vlastnené výlučne domácimi majiteľmi. Zároveň sme na farme v Turčianskych Tepliciach tento rok spustili sezónne dojenie oviec.
Na Slovensku pôsobia stovky ekofariem, väčšina produktov sa však vyváža do zahraničia, v menšej miere zostávajú na našom trhu. Dá sa veriť produktom, ktoré sú označené ako eko či bio?
Ja som však presvedčený, že sa im veriť dá. Spravujeme dve ekofarmy – BOS-POR Agro a EUROAGRO na Záhorí – a viem, ako prísne sú kontrolované nielen zo strany štátu a Európskej únie, ale aj samotnými zákazníkmi. A tiež viem, aké sankcie tam reálne hrozia, ak podmienky porušíte. A nemyslím si, že by to bol niekto ochotní riskovať.
Dočkáme sa toho, že raz budú slovenské biovýrobky zostávať vo väčšej miere u nás?
To závisí od kúpnej sily obyvateľstva a ich ochoty si priplatiť za takéto potraviny. U nás je tá kúpna sila stále výrazne nižšia ako v Rakúsku či Nemecku. Zároveň je to otázka podpory zo strany štátu a toho, či dokážu nájsť nejaký mechanizmus, ktorý by podporil predaj biovýrobkov aj u nás.
Aktuálne celý svet prežíva obdobie pandémie koronavírusu a je na mieste otázka, či v prípade dlhotrvajúcej izolácii krajín nezačnú okolité štáty redukovať množstvo potravín exportovaných do iných krajín, v tomto prípade na Slovensko. Zvládli by sme to ako krajina?
Toto je dobrá otázka. Všeobecne platí, že únia je veľkým producentom odpadu z nadbytkov potravín a Slovensko, ako jej súčasť, nie je výnimkou. Z toho teda vyplýva, že produktov je všade dostatok. Keď však nastane krízová situácia, akou je teraz COVID 19, a fungujúce procesy sa narušia, môže za istých okolností dôjsť k efektu, že každá krajina bude chcieť prioritne zasýtiť svoje obyvateľstvo. No a tu môže nastať problém. Videli sme to napríklad pri ochranných rúškach. Aj tu nastal obrovský nedostatok. V poľnohospodárstve každý rok výsledok závisí od počasia, a aktuálne do veľkej miery aj od toho, do akej miery dokážeme ochrániť našich farmárov pred ochorením COVID 19. Aj preto v týchto dňoch spúšťame iniciatívu „Naši farmári“, kde chceme apelovať na ľudí, aby sa správali zodpovedne a tiež poukázať na to, že hrdinov máme nielen medzi lekármi, zdravotníkmi, policajtmi či hasičmi, ktorých prácu si veľmi vážim a obdivujem, ale aj medzi farmármi, ktorý musia ísť každý deň do práce, aby sme nielen teraz, ale aj na budúci rok mali čo jesť
